Changes await the acquisition of ownership of agricultural land

SÚČASNÁ PLATNÁ PRÁVNA ÚPRAVA

V prvom rade je potrebné v stručnosti definovať pozemky, na ktoré sa Zákon vzťahuje. Pozitívnym určením Zákon považuje za poľnohospodársky pozemok:

1. poľnohospodársku pôdu definovanú zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov, ako produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností s nasledovným druhovým určením:
   • orná pôda,
   • chmeľnice,
   • vinice,
   • ovocné sady,
   • záhrady a
   • trvalé trávnaté porasty; a
2. pozemky zastavané stavbou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991.

Zákon zároveň (§ 2 ods. 2 Zákona) dodatočne určuje negatívnu definíciu poľnohospodárskeho pozemku na účely Zákona, pričom z vyššie uvedenej pozitívnej definície vylučuje nasledovné pozemky:

1. záhrada,
2. pozemok v zastavanom území obce,
3. pozemok mimo zastavaného územia obce, ak:
   • je určený na iné ako poľnohospodárske využitie (o. i. územným plánom obce),
   • možnosť jeho poľnohospodárskeho využitia je obmedzená osobitnými zákonmi (právne predpisy vzťahujúce sa na rôzne stupne ochrany),
   • jeho výmera je menšia ako 2000 m²,
   • je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok.

V súčasnosti ešte stále platné a účinné znenie Zákona značne obmedzuje voľný prevod poľnohospodárskeho pozemku tzv. ponukovým konaním podľa § 4 až 6 Zákona, ktorým sa rozumie zákonom regulovaný postup pred realizáciou prevodu poľnohospodárskeho pozemku v prospech vybraného nadobúdateľa (záujemcu), na ktorého nemožno uplatniť zákonné výnimky z ponukového konania (§ 4 ods. 1 Zákona).

Pod ponukovým konaním v zmysle ustanovení Zákon rozumieme predovšetkým:

• zverejnenie ponuky prevádzajúceho vo verejne prístupnom registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku;
• uplatňovanie prednostných práv tretích osôb na nadobudnutie prevádzaného poľnohospodárskeho pozemku;
• overenie a preukazovanie splnenia podmienok nadobúdateľa v rámci konania pred príslušným okresným úradom.

Vyššie uvedené obmedzenia prevoditeľnosti poľnohospodárskeho pozemku v zmysle Zákona boli a ešte aj v súčasnosti sú predmetom odborných diskusií týkajúcich sa ich súladu so so zák. č. 460/1992 Zb. Ústavou Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej len „Ústava SR“).

Už jeden mesiac po nadobudnutí účinnosti Zákona (01.06.2014) boli iniciované kroky, ktorými malo dôjsť k odstráneniu zákonných obmedzení. Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky dňa 02.07.2014 podala návrh na začatie konania na preskúmanie súladu Zákona s Ústavou SR.

KONANIE PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 24.06.2014 na začatie konania na preskúmanie súladu Zákona s Ústavou SR, ktorý bol doručený Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSSR“) dňa 02.07.2014 (ďalej len „Návrh“), poslanci predovšetkým žiadali, aby:

• ÚSSR pozastavil účinnosť Zákona vzhľadom na ohrozenie základných práv garantovaných Ústavou SR v dôsledku uplatňovania Zákona;
• ÚSSR vyniesol nález, ktorým vysloví, že Zákon (ako celok) nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Navrhovatelia podaným Návrhom (mimo iných argumentov) poukazovali aj na to, že Zákon:

• je v rozpore s princípmi právneho štátu (čl. I ods. 1 Ústavy SR);
• je v rozpore s ústavnými požiadavkami týkajúcimi sa obmedzenia základných práv a slobôd (čl. 13 ods. 4 Zákona);
• nie je v súlade s právami garantovanými podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR (o. i. právo vlastniť majetok, rovnosť obsahu a ochrany vlastníckeho práva).

ÚSSR predbežne prerokoval Návrh a následne Uznesením zo dňa 17.09.2014 síce rozhodol, že návrh prijíma na ďalšie konania, no návrhu na pozastavenie účinnosti nevyhovel; Zákon je tak do dnešného dňa stále platný a účinný.

Dňa 14.11.2018 (viac ako 4 roky po podaní Návrhu) však došlo k prelomovému kroku týkajúceho sa problematiky súladu Zákona s Ústavou SR – ÚSSR na neverejnom zasadnutí pléna ÚSSR (o. i.) rozhodol o Návrhu a konštatoval, že ustanovenia čl. I § 4, § 5 a § 6 Zákona nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

Vyššie uvedená skutočnosť má za následok, že § 4, § 5 a § 6 Zákona (t. j. ustanovenia vzťahujúce sa na zákonné obmedzenia pri nadobúdaní vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu pozemku) publikáciou Nálezu ÚSSR v Zbierke zákonov stratia účinnosť (čl. 125 ods. 3 Ústavy SR).

Nadobúdanie poľnohospodárskeho pozemku odo dňa publikácie predmetného nálezu v Zbierke zákonov (až do potenciálneho prijatia nových obmedzení) bude opätovne bez obmedzení viažucich sa na osobu nadobúdateľa.

V neposlednom rade zdôrazňujeme, že dôležitú rolu bude mať práve odôvodnenie predmetného nálezu, pretože bude určovať ďalší smer pripravovaných zmien Zákona.

PRIPRAVOVANÉ ZMENY V PROCESE

Zákonné obmedzenia týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskych pozemkov boli mimo iného aj predmetom konania pred Európskou komisiou, ktorá už v marci 2015 upozornila Slovenskú republiku na to, že niektoré ustanovenia Zákona môžu byť považované za diskriminačné a neprimerane obmedzujúce vo vzťahu k voľnému obehu kapitálu a slobody usadiť sa. Keďže k požadovanej zmene Zákona nedošlo, Európska komisia vydala odôvodnené stanovisko , ktorým konštatovala, že predmetné obmedzenia odrádzajú od potenciálneho cezhraničného investovania, javia sa ako diskriminačné a tiež môžu byť v rozpore s princípom proporcionality, a žiadala aby Slovenská republika v tomto smere dodržiavala pravidlá Európskej únie týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy.

Aj s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pripravilo návrh novely Zákona, ktorým bola snaha o zosúladenie Zákona s požiadavkami Európskej komisie.

V súčasnosti je novela Zákona predmetom vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania č. LP/2017/429 , v rámci ktorého bol pripravený pracovný návrh novely Zákona, ktorým sa pôvodné zákonné obmedzenia modifikujú (zohľadňujúc požiadavky Európskej komisie) s cieľom zabrániť špekulatívnym nákupom poľnohospodárskych pozemkov, a to tak zo strany osôb, ktoré nemajú záujem využívať poľnohospodárske pozemky na ich potenciálnu poľnohospodársku produkciu, ako aj osôb, ktoré síce majú záujem vykonávať na predmetných pozemkoch poľnohospodársku produkciu, no kumulovaním veľkého rozsahu poľnohospodárskych pozemkov v jedenej osobe môže mať za následok ovládnutie trhu touto osobou, resp. získaniu jej silnej pozície v konkurenčnom prostredí (o. i. oblasti poľnohospodárskej produkcie).

V neposlednom rade máme za to, že aj súčasná tvorba novely Zákona bude s najvyššou pravdepodobnosťou predmetom ďalšieho prepracovania, a to s ohľadom na už vyššie spomenuté konanie o Návrhu pred ÚSSR. Prepracovanie pripravovanej novely Zákona však závisí od záverov ÚSSR, ktoré budú bližšie konkretizované až po publikácii nálezu ÚSSR v Zbierke zákonov.

ZÁVER

Súčasné rozhodnutie ÚSSR týkajúce sa nesúladu Zákona s Ústavou SR je možné považovať za kľúčové pri ďalšej tvorbe novely Zákona.

Je dôvodné domnievať sa, že zákonodarca v krátkom období iniciuje aktivity, ktorými bude hľadať riešenia smerujúce dosiahnutiu cieľov Zákona, o. i. ochrana poľnohospodárskych pozemkov pred ich drobením, špekulatívne prevody vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov a tiež kumulácia poľnohospodárskych pozemkov v rukách dominantných subjektov (v oblasti poľnohospodárskej produkcie) na trhu.

Pokiaľ však dôjde k schváleniu súčasného znenia novely Zákona, ktorá je predmetom vyššie uvedeného legislatívneho procesu, možno očakávať, že opätovne vzniknú iniciatívy, ktoré budú požadovať preskúmanie súladu Zákona s Ústavou SR.