Holdingová štruktúra

Redaktorka: Doktor Peter Vrábel, advokát a riadiaci partner kancelárie Legate, je mojím dnešným hosťom, dobrý deň.

JUDr. Peter Vrábel: Dobrý deň, ďakujem pekne za pozvanie.

Redaktorka: Ďakujem, že ste ho prijali, a poďme sa venovať holdingovej štruktúre. Ak firma v budúcnosti zamýšľa vstup investora alebo predaj firmy investorovi, čo by mali jej vlastníci urobiť? Ako by sa mali pripraviť na investora?

JUDr. Peter Vrábel: Tá príprava je naozaj kľúčová. Musia sa pozrieť na tú firmu aj očami ako keby daňového poradcu, finančného a právneho. Pre prípad daňovej problematiky sa pozrú na to, či majú legitímne očakávania, aby kapitálový výnos z predaja takejto spoločnosti bol oslobodený od dane z príjmu. Je možné dosiahnuť takéto legitímne oslobodenie, ktoré nám doniesol koncept OECD, a to len v prípade, ak zriadime holdingovú štruktúru, kde materská spoločnosť, ktorá bude právnickou osobou, bude vlastniť majetkovú účasť v prevádzkovej spoločnosti ako v svojej dcére. Podmienkami na to, aby sme sa kvalifikovali na takúto výhodu, bude majetková účasť 10 % alebo viac, 24-mesačná držba tohto podielu, a zároveň personálna a technická štruktúra nielen v prevádzkovej spoločnosti, ale aj v tej holdingovej spoločnosti. Po finančnej stránke by mala príprava spočívať najmä v tom, že sa vlastník spoločnosti pozrie na to, čo produkuje hodnotu a je teda jeho core majetok, a za to naozaj investor zaplatí, a oddeliť to od non-core majetku. To je také majetkové aktívum, ktoré pre investora nie je zaujímavé a oceňuje ho nulou, napriek tomu, že v súvahe vykazuje nejakú hodnotu. Po právnej stránke vlastník musí dať jednoznačnú inštrukciu svojim právnym zástupcom – pozrite sa na to očami investora, urobte hĺbkový audit a k akýmkoľvek nálezom a rizikám, ktoré nájdete, mi pripravte odporúčania, ako ich zmierniť tak, aby spoločnosť bola pripravená na predaj.

Redaktorka: Aké opatrenia by mali vlastníci firmy urobiť, aby zvýšili hodnotu, teda valuáciu spoločnosti pred príchodom investora?

JUDr. Peter Vrábel: Očakávania vlastníkov sú vždy vysoké, čo sa týka ceny, ale je potrebné sa k nej dopracovať viacerými opatreniami. My hovoríme, v prvom rade naozaj odstráňte toxické aktíva, ktoré vám neprodukujú žiadnu hodnotu, a naopak je to často záťaž pre investora. Dnes už hovoríme veľakrát aj o environmentálnej záťaži. Ďalším opatrením je pozrieť sa trošku do histórie a vyfiltrovať, či sme tam mali v minulých troch rokoch mimoriadne výnosy alebo mimoriadne náklady. Tieto jednorazové položky, napríklad keď odstránime mimoriadne náklady, nám opäť zvyšujú hodnotu spoločnosti, cez takzvanú normalizovanú EBITDU. Ďalšou možnosťou je pozrieť sa na to, čo nemáme dnes ocenené v majetku, napriek tomu, že firma reálne má takéto aktíva, a to je veľakrát nehmotný majetok, ako napríklad know-how a goodwill, a je potrebné monetizovať práva duševného vlastníctva – napríklad patenty, domény a ochranné známky. Takisto pomáha odčlenenie core a non-core majetku. Po technickej stránke je dôležité dokončiť investície, ktoré sú rozbehnuté, ale nie sú skolaudované. Vtedy investorovi odpadá ako prevádzkové, tak aj stavebné riziko, a inak sa pozerá na súvahu.

Redaktorka: Ak by vlastníci aj zmenili štruktúru firmy a zriadili rodičovskú holdingovú spoločnosť, ako sa dostanú oni ako súkromné osoby k peniazom, ktoré zostali vo firme?

JUDr. Peter Vrábel: Hovoríme, že musia byť trpezliví. Ak sú netrpezliví, tak tie peniaze prichádzajú ako majetok do firmy, a môžu ich použiť na firemné reinvestície. V Estónsku to majú oslobodené od dane z príjmov, uvidíme, ako to bude u nás. Ak sú trpezlivejší, tak rok po tom, čo materská spoločnosť dostala príjem za predaj svojej dcéry, môžu na valnom zhromaždení rozhodnúť o výplate dividend v prospech vlastníkov – fyzických osôb. Títo vlastníci majú potom koncové daňové zaťaženie tak, že je to nula percent na materskej spoločnosti a sedem percent pre nich, ako na dividendách. Čiže nula plus sedem percent, už bez povinnosti platiť zdravotné odvody, je veľmi priaznivý daňový štít.

Redaktorka: Je také jednoduché previesť akcie, podiely v prevádzkovej spoločnosti zo súčasných vlastníkov – fyzických osôb na holdingovú spoločnosť?

JUDr. Peter Vrábel: Jednoduché to nie je, máte pravdu. Tam sa uplatňuje transferové oceňovanie. Z pohľadu daňového úradu je to transakcia medzi závislými, teda spriaznenými osobami, a on testuje tú cenu, či už tie služby, práce alebo tovaru, a musí byť preukázané, že išlo o obvyklú cenu, kde sa často používajú viaceré metódy, ale napríklad aj znalecké posudky. Na druhej strane, ak by nepoužil takúto metódu, tak sú možné aj iné techniky, ale to by sme potom radi predostreli klientom na osobných rokovaniach.

Redaktorka: Prečo má holdingová štruktúra výhody oproti zahraničným vlastníkom? Nehovorím o offshore štruktúrach, ale o napríklad materskej spoločnosti na Cypre, Malte alebo v Holandsku.

JUDr. Peter Vrábel: Vymenovali ste obľúbené destinácie, kde predchádzajúci klienti, alebo klienti v minulosti, veľakrát zaparkovali majetkové účasti práve na takýchto zahraničných spoločnostiach a boli ako koneční užívatelia výhod schovaní za takzvanou nominee štruktúrou. My ale dnes hovoríme tým klientom, že dôležité je právo na pokojný spánok a v prvom rade bezpečnosť, a keďže tu máme OECD koncept holdingovej štruktúry, ktorá je legitímna a legálna, tak nie je dôvod používať zahraničné spoločnosti. Prečo to nie je racionálne tak urobiť, je aj preto, že dnes aj keby nebol slovenský občan deklarovaný ako konečný užívateľ výhod, ale mal by akékoľvek prepojenie, napríklad podpisové právo k bankovému účtu v zahraničí, tak daná banka v zahraničí je povinná pravidelne to reportovať centrálnej daňovej autorite tohto štátu, a to nielen zostatok na účte, ale aj jeho príjmy v rámci roka. Tá to posiela v rámci automatickej výmennej informácii finančnému riaditeľstvu SR, ktoré si s radosťou predvoláva na vysvetlenie týchto klientov, respektíve takýchto vlastníkov. Mali by potom veľký problém ustáť aj to, či skutočným miestom riadenia tej zahraničnej firmy je naozaj zahraničná destinácia, pretože by museli preukázať, že odtiaľ efektívne vykonávali všetky obchodné rozhodnutia, že sa tam reálne zdržovali nejaký čas, a že všetky rozhodnutia boli robené priamo na tom mieste. Z ich pohľadu je to ťažké pri letenkách a iných dokumentoch, ktoré vyžaduje daňový úrad. Dokonca už ani Holandskom vydávané potvrdenia o daňovej rezidencii takémuto konceptu nepomáhajú. V neposlednom rade si treba uvedomiť, že previesť dnes prostriedky zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, do slovenskej banky, je po posledne prijatých úpravách takmer nemožné.

Redaktorka: Ďakujem vám pekne, pán doktor.

JUDr. Peter Vrábel: Ďakujem pekne za pozvanie.

Redaktorka: Mojím dnešným hosťom bol pán doktor Peter Vrábel, advokát a riadiaci partner kancelárie Legate.