Nový typ obchodnej spoločnosti – jednoduchá spoločnosť na akcie

Jedná sa o typ obchodnej spoločnosti, ktorý by mal ponúknuť komplexné riešenie pre rizikové investovanie do obchodných spoločností –  a to predovšetkým investície do startupov, ako podnikateľských iniciatív s vysokým inovačným a rastovým potenciálom, ktoré si nevedia/nemôžu zabezpečiť financovanie prostredníctvom bánk.

Potreba legislatívnej zmeny

Podnikateľské prostredie na území Slovenskej republiky je tvorené najmä z radov malých a stredných podnikateľov[1], pričom do tejto kategórie podnikateľov spadajú aj „startupy[2]“. Ide o subjekty,ktoré nemajú možnosť vstúpiť na trh s vysokým počiatočným kapitálom, čo sa stáva častým dôvodom ich zániku alebo problémového udržania sa na trhu. Práve z týchto dôvodov bola prijatá „Koncepcia pre podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému v Slovenskej republike“ (schválená vládou Slovenskej republiky uznesením vlády č. 307/2015 zo dňa 10.06.2015), ktorá má za úlohu zlepšiť postavenie startupov v podnikateľskom prostredí.

V súlade so spomínanou Koncepciou a s cieľom zabezpečiť a podporiť investorov a zakladateľov startupov bola preto zavedená do Obchodného zákonníka nová právna forma obchodnej spoločnosti, ktorá má umožniť flexibilné nastavenie majetkových vzťahov, vstupu a výstupu investora do/zo spoločnosti.

Charakteristika jednoduchej spoločnosti na akcie

Jednoduchá spoločnosť na akcie predstavuje hybridnú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorá spája prvky spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len „s.r.o.“) spolu s prvkami akciovej spoločnosti (ďalej len „a.s.“). Snahou zákonodarcu je kreovaním jednoduchej spoločnosti na akcie spojiť výhody s.r.o. (napr. nízka požiadavku na základné imanie, jednoduchá štruktúra spoločnosti) a a.s. (napr. podiel na základnom imaní reprezentuje akcia/e, zodpovednosť spoločnosti za porušenie záväzkov) do jedného celku.

Výhodou oproti s.r.o., kde spoločníci ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojich nesplatených vkladov zapísaných v Obchodnom registri, je skutočnosť, že akcionári jednoduchej spoločnosti na akcie neručia za záväzky spoločnosti.

Pre zakladateľov obchodných spoločností je jedným z najdôležitejších atribútov výška základného imania. Jednoduchá spoločnosť na akcie ako kapitálová obchodná spoločnosť povinne vytvára základné imanie, ktorého hodnota musí byť aspoň 1 €. Oproti s.r.o., kde je minimálna výška základného imania 5.000 € a a.s., kde hodnota minimálnej výšky základného imania predstavuje 25.000 €, je jednoduchá spoločnosť na akcie v tomto ohľade ako stvorená pre startupy. Rozdiel oproti s.r.o. predstavuje skutočnosť, že pred zápisom j.s.a. do Obchodného registra musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené všetky vklady (v prípade s.r.o. 50 % zo zákonom predpísanej hodnoty základného imania).

Základné imanie j.s.a. bude rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou, ktorá môže byť vyjadrená v eurocentoch alebo v kombinácii eur a eurocentov, čo oproti predošlej právnej úprave vyjadruje istú flexibilitu. Akcie jednoduchej spoločnosti na akcie môžu mať len zaknihovanú podobu a musia znieť na meno, z čoho vyplýva povinnosť spoločnosti viesť prostredníctvom Centrálneho depozitára cenných papierov Slovenskej republiky (ďalej len „CDCP“) register akcionárov, ktorý má nahradiť zoznam akcionárov. Údaje z registra akcionárov jednoduchej spoločnosti na akcie[3] budú zverejňované na webovej stránke CDCP, čo pre akcionárov j.s.a. znamená menšiu anonymitu oproti akcionárom a.s., ktorých zoznamy na webe CDCP zverejňované nie sú.

Jednoduchá spoločnosť na akcie môže vydávať tieto druhy akcií:

• kmeňové akcie
• akcie s osobitnými právami (rozsah týchto práv musí byť upravený v stanovách spoločnosti a môže ísť napr. o rozdielny rozsah nároku na podiel zo zisku alebo na likvidačnom zostatku, rozdielny rozsah počtu hlasov akcionára, alebo aj rozdielny rozsah práva na poskytovanie informácií o spoločnosti).

Zmenou oproti doterajšej právnej úprave sú flexibilnejšie kritériá pre prevoditeľnosť akcií – stanovy j.s.a môžu obmedziť, podmieniť alebo dokonca vylúčiť prevoditeľnosť akcií. Pri vylúčení prevoditeľnosti akcií vznikne (ak stanovy neustanovia dlhšiu lehotu) po 4 rokoch od splatenia emisného kurzu právo požadovať od spoločnosti odkúpenie akcií. Toto ustanovenie môže zaujať najmä finančných investorov, ktorí spravidla nemajú záujem o dlhodobejšiu investíciu do spoločnosti. Stanovy j.s.a. môžu dokonca vylúčiť dedenie akcií (to iba v prípade, ak nejde o spoločnosť s jediným akcionárom), ktoré potom prejdú z akcionára na spoločnosť.

Nová právna úprava s cieľom podporiť startupy umožňuje upisovanie akcií[4] (tvoriacich základné imanie j.s.a.), ktoré potom možno previesť len na zamestnancov spoločnosti alebo na iné osoby, ktoré sú priamo zapojené do výrobného procesu spoločnosti (napr. osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia, avšak vyžaduje sa súvis predmetu ich činnosti s predmetom podnikania spoločnosti).

Čo sa týka založenia jednoduchej spoločnosti na akcie, založiť ju môže jedna alebo viacero osôb. Zakladateľské dokumenty (či už je to v prípade založenia spoločnosti jednou osobou – zakladateľská listina, alebo v prípade založenia spoločnosti viacerými osobami – zakladateľská zmluva) podliehajú sprísneným požiadavkam na formu. Musia byť vyhotovené vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone, ako je to pri zakladateľských dokumentoch a.s. a zákon dokonca stanovuje ich povinné náležitosti[5].  Spoločnosť nemôže byť založená na základe výzvy na upisovanie akcií, na základe čoho sa zo zákona vyžaduje, aby súčasťou zakladateľských dokumentov boli aj stanovy spoločnosti.

Z hľadiska organizačnej štruktúry je j.s.a. tvorená rovnakými orgánmi ako a.s., preto sa na tieto orgány budú vo veľkej miere uplatňovať ustanovenia a.s. Orgánmi j.s.a. sú valné zhromaždenie a predstavenstvo ako štatutárny orgán. Dozorná rada sa v j.s.a. zriaďuje len ako fakultatívny orgán, čo predstavuje rozdiel oproti a.s., kde sa dozorná rada zriaďuje povinne.

Významnou zmenou, ktorá bola do Obchodného zákonníka zavedená touto novelou, je možnosť uzatvorenia tzv. akcionárskej zmluvy (dohody), prostredníctvom ktorej si môžu akcionári j.s.a. dohodnúť určité špeciálne práva, a to právo pridať sa k prevodu akcií (tzv. tag-along), právo požadovať prevod akcií (tzv. drag-along) a právo požadovať nadobudnutie akcií (tzv. shootout).[6] Do Obchodného zákonníka sa takto zavádzajú nové zmluvné typy, čím sa zvyšuje právna istota zmluvných strán.

Na záver netreba opomenúť ani skutočnosť, že jednoduchú spoločnosť na akcie bude možné zrušiť nielen z dôvodov taxatívne vymedzených v Obchodnom zákonníku, ale aj z dôvodov, ktoré budú uvedené v zakladateľskej zmluve, listine či stanovách spoločnosti. Spoločnosť má tak možnosť vopred si stanoviť podmienky jej zániku.

Pre prehľadnosť pripájame stručné porovnanie vyššie spomínaných typov obchodných spoločností.

[1]Definíciu malých a stredných podnikov (angl. micro, small and medium-sized enterprises) nájdeme v Odporúčaní Európskej Komisie č. 2003/361/EC zo dňa 06.05.2003 [Commission Recommendation of 6 May 2003 concerning the definition of micro, small and medium-sized enterprises].

[2]Startupy sú podnikateľské iniciatívy s vysokým rastovým a inovačným potenciálom, ktoré dokážu naštartovať a dlhodobo podporovať inteligentný a inkluzívny hospodársky rast a tiež prilákať zahraničné investície. Prispievajú k rozvoju odvetví s vysokou pridanou hodnotou, regionálnej a globálnej konkurencieschopnosti a tvorbe zamestnanosti kvalifikovanej pracovnej sily. Rovnako významný prínos predstavujú pri budovaní imidžu Slovenska ako inovatívnej ekonomiky v zahraničí.

[Koncepcia pre podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému v Slovenskej republike, str. 1, dostupné na webe :  https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Vlastn%C3%BD%20materi%C3%A1l_docx.pdf?instEID=-1&attEID=76576&docEID=417728&matEID=8085&langEID=1&tStamp=20150323092825917]

[3] Register akcionárov obsahuje tieto údaje: a) obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo emitenta, b) ISIN, druh a menovitú hodnotu akcií, počet kusov akcií danej emisie a dátum vydania emisie, osobitne pre každú emisiu akcií emitenta, c) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo akcionára, ktorý je právnickou osobou, alebo meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, dátum narodenia, rodné číslo, trvalý pobyt a miesto podnikania, ak sa líši od trvalého bydliska a identifikačné číslo akcionára, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom, d) u každého akcionára osobitne údaj o ISIN, druhu, menovitej hodnote a počte kusov akcií, ktorých je majiteľom, a dátume nadobudnutia týchto akcií.  [§ 107d ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov]

[4] Pozri § 220r ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

[5] Pozri § 220u ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

[6] Pozri § 220x, 220y, 220z zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.