Môže zákonné vecné bremeno existovať popri nájomnej zmluve bez vzájomného konfliktu? Článok analyzuje ich súbežnú platnosť a právne dôsledky, pričom sa venuje aj otázke, kedy dochádza k preklúzii práva na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva. Poskytuje prehľad o kľúčových aspektoch, ktoré môžu ovplyvniť vlastníkov aj nájomcov nehnuteľností.

Zákonné vecné bremená

Majú špecifický režim , upravený verejnoprávnymi predpismi (obsah bremena je definovaný priamo v zákone, ak nie, primerane sa na neho vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka), sú zriadené zákonom, zriadené vo verejnom záujme, vždy ide o vecné bremeno in rem a za úplatu. Vznikajú okamihom účinnosti zákona a na základe vzniku iných skutočností, napr. právoplatnosťou stavebného povolenia.(1)

Primeraná (jednorazová) náhrada za zriadenie zákonného vecného bremena

Ak je na nehnuteľnosti zriadené zákonné vecné bremeno, vlastník má právo na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva. Túto náhradu si môže uplatniť priamo u subjektu, ktorý vecné bremeno zriaďuje, najmä v súvislosti s verejnoprospešnými stavbami. Uplatnenie nároku musí prebehnúť v lehote stanovenej príslušným právnym predpisom.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4Obdo/72/2022, zo dňa 25.09.2024

Na uvedené otázky odpovedal aktuálny Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Obdo/72/2022) zo dňa 25.09.2024. Rozsudok riešil nárok žalobcu na primeranú jednorazovú náhradu od telekomunikačného podniku za vznik zákonného vecného bremena na jeho pozemkoch v súvislosti so zriadením anténneho systému v roku 1997(2) a dátového kábla v roku 2002(3).

Žalobca v dovolaní namietal, že k nútenému obmedzeniu užívania nehnuteľnosti nedošlo, keďže s telekomunikačným podnikom uzavrel nájomnú zmluvu na dobu určitú. Nárok na primeranú jednorazovú náhradu si následne uplatnil u žalovaného po uplynutí doby nájmu, respektíve po zápise vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Je možné, aby zákonné vecné bremeno a nájomná zmluva existovali súčasne?

K predmetnej otázke Najvyšší súd prijal záver, ktorý vyslovil vo svojom skoršom Uznesení, sp. Zn.: 4Sžrk/14/2018, zo dňa 04.06.2019: ,,26… Zápis zákonného vecného bremena je technický úkon deklarujúci existujúci právny stav… Kasačný súd poukazuje, že popri sebe môže existovať inštitút zákonného vecného bremena a zároveň inštitút nájomnej zmluvy… Preto sa kasačný súd nestotožňuje s názorom kasačného sťažovateľa, že inštitút zákonného vecného bremena je možné uplatniť len v prípadoch, kde medzi vlastníkom a prevádzkovateľom (podnikom) verejných sietí nie je žiadny vzťah.“

Za akých okolností dochádza k preklúzii práva na primeranú (jednorazovú) náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva?

Najvyšší súd v rozsudku konštatoval, že nárok na primeranú (jednorazovú) náhradu vznikol žalobcovi v momente realizácie príslušného telekomunikačného zariadenia a neobnovil sa neskoršou právnou úpravou, aj keď zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností bol uskutočnený až na základe účinnosti neskoršieho právneho predpisu.

Najvyšší súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, nakoľko: ,,41… V prípade nájomnej zmluvy a zákonného vecného bremena nemožno hovoriť o konkurencii dvoch inštitútov, ktorých súčasná existencia by sa navzájom vylučovala. Ide o odlišné inštitúty napĺňajúce odlišný účel. Oprávneniami obmedzujúcimi vlastníka nehnuteľnosti žalovaný musí disponovať bez ohľadu na skutočnosť, či prišlo alebo v budúcnosti príde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, a to práve z dôvodu zabezpečenia poskytovania verejných telekomunikačných služieb (aktuálne už elektronických telekomunikačných služieb). Preto nie je možné dospieť k záveru, že zákonné vecné bremeno by vznikalo (a zanikalo) v závislosti od toho, či vlastník nehnuteľnosti uzatvorí nájomnú zmluvu…“  

Na záver Najvyšší súd konštatoval, že: ,,42… nie je možné sa stotožniť s právnym názorom žalobcu, že k vzniku vecného bremena a vzniku obmedzenia užívania jemu patriacich nehnuteľností a teda k plynutiu lehoty na uplatnenie primeranej náhrady za obmedzenie užívania nehnuteľností mohlo prísť až v momente ukončenia nájomného vzťahu.“

Záver

Z Rozsudku Najvyššieho súdu vyplýva:

           §       Inštitút zákonného vecného bremena a inštitút nájomnej zmluvy nie sú vzájomne v konflikte, čo znamená, že môžu existovať súčasne,

         §  Nárok povinného z titulu zákonného vecného bremena na primeranú jednorazovú náhradu vzniká dňom realizácie verejnoprospešnej stavby a je možné uplatniť ho v lehote stanovenej príslušným právnym predpisom, nezávisle od toho, či došlo k zápisu zákonného vecného bremena do katastra alebo či medzi stranami existuje nájomná zmluva.

    Ak je téma zákonného vecného  bremena pre vás aktuálna,  kontaktujte nás a my vám radi poskytneme odborné poradenstvo a podporu. Naša advokátska kancelária má dlhoročnú úspešnú prax v tejto oblasti, čo potvrdzuje aj naše ocenenie v súťaži Právnická firma roka 2024, kde sme v kategórii Telekomunikácie a právo informačných technológií získali titul veľmi odporúčanej advokátskej kancelárie. S dôverou sa na nás obráťte a využite naše odborné skúsenosti na dosiahnutie najlepšieho  výsledku.

Autor: Mgr. Adam Nahalka

Junior Associate