Význam naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách a jeho význam v civilnom spore vo svetle Slovenskej judikatúry.

V zmysle § 137 písm. c)  zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.“ V kontexte civilných sporov teda poznáme tzv. určovacie žaloby, ktorej podstatou je domáhanie sa buď určenia toho, že právo existuje (pozitívna určovacia žaloba) alebo naopak určenia toho, že právo neexistuje (negatívna určovacia žaloba). Vzhľadom na to, že zákonná dikcia § 137 písm. c) CSP vyžaduje na podanie určovacej žaloby naliehavý právny záujem ako špecifikum, môže ju podať aj ten, komu tvrdené právo nepatrí. Nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť určovacej žaloby je práve preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu, k čomu sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 06.10.2017, pod sp.zn: II. ÚS 590/2017, pričom uvádza že „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“

Z preukazovania naliehavého právneho záujmu existujú aj výnimky, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov, ktoré určitú osobu oprávňujú alebo dokonca zaväzujú žalobu podať. Pre uvedenie príkladu, v prípade § 55 ods. 1 (vylúčenie veci z exekúcie – tzv. excindačná žaloba) podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) sa právny záujem prezumuje a teda je daný.

Čo však je naliehavý právny záujem a kde sa vzhľadom na špecifickú aktívnu vecnú legitimáciu nachádza čiara vytvorená rozhodovacou praxou? Slovenská judikatúra nám doposiaľ prináša odpovede najmä vecnoprávne odpovede ako napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 2 Cdo 163/2005 pričom: „Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti, a pod. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností.“ Možno teda hovoriť o význame zápisu do katastra nehnuteľností ako jednom z typických príkladov naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách.

Definíciu nám dopĺňa aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2008 pod sp. zn.: 5 Obdo 10/2008: „Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama osebe naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nám ďalej vymedzuje v rozsudku vedenom pod sp. zn.: 4 Cdo 492003, že „Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 5 Cdo 31/2011 ďalej „ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.“

„Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti“ uvádza sa v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 4 Cdo 56/2009.

Z uvedeného môžeme zhrnúť, že na naplnenie predpokladu naliehavého právneho záujmu:

1. musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi sporovými stranami;
2. byť určovacia žaloba účinným a správne zvoleným nástrojom ochrany žalobcovho práva;
3. absencia možnosti žalovať na splnenie povinnosti.